Preskočiť na obsah

Dubnica nad Váhom - Informačný server mesta

Vyberte si jazyk: English

Mapa stránok - RSS - T |  T

Streda, 24.8.2016 | Sviatok má Bartolomej

Kultúrne pamiatky

Barokový kostol sv. Jakuba (1754) Barokový kostol sv. Jakuba (1754)

Najstarším archívnym dokladom, v ktorom sa spomína tento dubnický kostol je listina ostrihomskej kapituly z roku 1276. Kostol je gotický, barokovo upravený v roku 1754. Jeho priestory sú zaklenuté krížovými klenbami. Nachádzajú sa tu farebné okná z 19. storočia a taktiež aj novšie od Vincenta Hložníka zo 40-tych rokov. Oproti sakristiu na poschodí je pánske oratórium. Kostol je obkľúčený murovanou ohradou a barokovou vstupnou bránou. Dubnický kostol sv. Jakuba je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.

Zobraz na mape

Ranobarokový kaštieľ Ranobarokový kaštieľ

Tento kaštieľ bol postavený v roku 1670 v štýle včasného baroka s renesančnými základmi. Bol rozšírený v rokoch 1719 – 1730. Jednoposchodová budova je štvorkrídlová dvojtraktovej dispozície a s ústredným dvorom. Vstupná časť sa pýši honosnou barokovou bránou a štvorhranou vežou. Z dvornej časti je priebežná arkádová spojovacia chodba, na prízemí otvorené arkády na pilieroch. V západnom krídle je baroková kaplnka Nanebovzatia Panny Márie z roku 1730.

Zobraz na mape

 

Renesančný kaštieľ Renesančný kaštieľ (1.polovica 17.storočia)

Dubnický renesančný kaštieľ je z 1. polovice 17. storočia, jeho najväčšie úpravy nastali v 18. storočí. Poschodová budova sbočnými krídlami vybiehajúcimi do uhla, má v strednom krídle vretenové schodište. Z druhej strany objektu sa nachádza Dubnický park. V renesančnom kaštieli dnes sídli hotel Astoria Lux.

Zobraz na mape

 

 

Mariánska socha Mariánska socha z polovice 18.storočia

Plastika panny Márie - táto rokoková socha je z polovice 18. storočia s bohato členeným podstavcom. Na čelnej strane podstavca sa nachádza dvojitý erb a rokoková girlanda. Mariánsku sochu môžete nájsť na námestí Matice Slovenskej, v blízkosti hotela Filagor.

Zobraz na mape

 

 

 

 

 

 

 

Súsošie sv. J. Nepomuka Rokokové súsošie sv. J. Nepomuka zroku 1773

Rokokové súsošie je z roku 1773. Celé je na troch samostatných podstavcoch. Na dvojstupňovej základni je plochý sokel s rímsou, na ňom sú 3 samostatné piliere dekorované rastlinnými úponkami. Piliere majú rímsové hlavice, na strednom socha sv. Jána Nepomuckého v charakteristickom odeve s krucifixom v rukách, odev je bohato riasený v súlade s pohybom tela. Na bočných pilieroch sú sochy dvoch anjelov.

Zobraz na mape

 

 

 

Stĺp hanby Stĺp hanby

Stĺp hanby je z kameňa s jednoduchou rímsovou hlavicou, na troch stranách so železami. V hornej časti je ukončený kamennou guľou. Už dlhší čas je stĺp premiestnený z jeho pôvodného miesta ku kaštieľu .

Zobraz na mape

 

 

 

 

 

 

 

 

Secesná vila staviteľa Reima zroku 1903

Vila staviteľa Reima je vybudovaná v roku 1903  secesnom slohu. Objekt má dve podlažia. Na čelnej a zadnej fasáde sú 2 vežičky, pôdorys je nepravidelný.

Zobraz na mape

 

 

 

Park J.B. Magina Park J.B. Magina

Vznik a vývoj parku je spätý s rodom Ilešhaziovcov. Gašpar dal roku 1657 vybudovať kaštieľ, ku ktorému vybudoval aj záhradu. Najznámejšou súčasťou parku Ilešháziov vo francúzskom slohu bola oranžéria z roku 1733.
Leták na stiahnutie Dubnický park (.pdf, 1 Mb)

Zobraz na mape

 

 

 

Pamätník Alexandara Dubčeka Pamätník Alexandra Dubčeka

Zobraz na mape

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pilier erbov družobných miest Pilier erbov družobných miest

Zobraz na mape

 

 

 

 

 

 

Stĺp hanby

GROTTA S VYHLIADKOVOU VEŽOU

GROTTA S VYHLIADKOVOU VEŽOU V OBDOBÍ ROZKVETU
Vznik a vývoj parku v Dubnici nad Váhom je nerozlučne spätý s rodom Ilešháziovcov. V roku 1594 dostal Štefan I. od kráľa do zálohy Trenčiansky hrad a s ním i celé panstvo, ku ktorému prináležala aj poddanská obec Dubnica. Dňom 21.02.1600 rod získal od cisára Rudolfa II. dedičnú držbu nad hradom a celým trenčianskym panstvom. Počas 241 rokov dedilo a spravovalo sedem generácií Ilešháziovcov rozsiahle panstvo. V roku 1637 sa stala obec Dubnica ich rodinným sídlom. Prví muži z Dubnického kaštieľa boli vo významnom postavení na kráľovskom dvore a usilovali sa svoje rodinné sídlo vybudovať čo možno najhonosnejšie. Dubnický kaštieľ, park a jeho architektonické stavby mali plne reprezentovať ich spoločenské a politické postavenie. Zvláštnu pozornosť si zaslúži gróf Jozef, ktorý sa najviac pričinil o rozkvet Dubnice, kaštieľa a parku. Ako 23-ročný dal pretvoriť v duchu doby panskú záhradu na francúzsky park. 7-ročnú prestavbu realizoval v rokoch 1723-1729. Je pravdepodobné, že návrh francúzskeho parku pre Dubnicu vytvorili podľa osvedčených vzorov z cudziny /Versailles Paríž/ na objednávku grófa Mikuláša /Jozefov otec/ na konci 17. storočia. Francúzsky záhradný sloh vytvoril v druhej polovici 17. storočia známy záhradný architekt André Le Nôtre.
V oddelených častiach záhrady sa vytvárali tzv. boskety, v ktorých sa nachádzali rôzne bludiská (labyrinty), ružiarne (rozária), ďalej oranžérie alebo skleníky so vzácnymi druhmi najmä teplomilných rastlín. Záhradu doplňovali aj umelecké diela, ako fontány, vodomety, vodopády, sochy, vázy a mechanické kuriozity.
Najväčšou pýchou a iste aj najvýznamnejšou časťou parku sa stala oranžéria s odsúvacou strechou, ktorá preslávila zakladateľa i majiteľov aj ďaleko za hranicami.
Z architektonických doplnkov francúzskeho parku je dominantné kamenné bludisko, nad ktorým bola vybudovaná drevená vyhliadková veža (má pravidelný 8-uholníkový pôdorys). Z najvyššej položenej miestnosti sa návštevníci mohli pokochať nádherným výhľadom na dva panské rybníky s pozadím údolia Váhu malebného Považia.
O poschodie nižšie, vo väčšej miestnosti s novogotickými oknami a novogotickými vstupnými dvermi, steny zdobili tapety so strieborným ornamentom. Táto spoločenská miestnosť bola komfortne zariadená štýlovým nábytkom a šachovým stolíkom s dvoma kreslami. Na tomto krásnom mieste dubnické panstvo a jeho hostia oddychovali a trávili voľný čas. Romantická stavba v sebe kumulovala niekoľko vtedy podobných parkových riešení, preto je pre ňu zaužívaných hneď niekoľko pomenovaní. Rozložením a murivom mala napodobňovať tajuplnú historickú ruinu. Z vyvýšených terás z lomového a tufového kameňa viedli tmavé kľukaté záhadné chodby ako v bludisku, ktoré pripomínalo prírodnú jaskyňu - grottu. Pretože architektúra, a to i záhradná, je z jedných najvýraznejších prejavov spoločenského postavenia, bol francúzsky park úzko spojený s históriou po sebe idúcich generácií majiteľov.
V roku 2005 začal archeologický výskum a boli navrhnuté záchranné práce. Prvá etapa opráv a konzervácie bola zahájená v rokoch 2006-2008. V septembri 2009 sa výrazne zintenzívnili rekonštrukčné práce pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne na murive, stropoch, prístupových chodníkoch, schodiskách, vystavali sa nové múry a podlahy. Nad kamennou časťou sa vybudovala drevená veža s vyhliadkou. Výstavba základnej časti a drevenej veže sa realizovala podľa zachovaných dobových nákresov a fotografií. Obnova grotty s vyhliadkovou vežou vedie k záchrane tejto historickej stavby, ktorá je rovnako súčasťou kultúrneho dedičstva mesta Dubnica nad Váhom. Finančné prostriedky na realizáciu tejto stavby boli získané z dotácie Ministerstva kultúry SR a finančného rozpočtu mesta. Obnovená Grotta s vyhliadkovou vežou sa stáva ojedinelou turistikou zaujímavosťou Trenčianskeho regiónu.

Grotta s vyhliadkovou vežou v číslach:

  • výstavba francúzskej záhrady (barokovej) sa datuje do obdobia 1723-1729
  • prvá zmienka o Grotte zo začiatku 19. st.
  • pôvodná výmena parku 7,75 ha
  • súčasná výmera parku 5 ha
  • začiatok rekonštrukcie v roku 2005
  • obnova grotty s vyhliadkovou vežou bola ukončená v roku 2010
  • projekt rekonštrukcie Ing. arch.Peter Nižňanský
  • zastavná plocha objektu 520 m2
  • nadmorská výška 245 m n.m.
  • výška veže 16 m
  • plocha krbovej miestnosti je 17 m2 na 1. n.p.
  • plocha spoločenskej miestnosti je 20,3 m2 na 2. n.p.
  • plocha najvyššeie položenej miestnosti tzv. šachovej je 7,6 m2
  • drevené premostenie je vo výške 5,60 m

Články

Barokový kostol sv. Jakuba (1754)

Najstarším archívnym dokladom, v ktorom sa spomína tento dubnický kostol je listina ostrihomskej kapituly z roku 1276. Kostol je gotický, barokovo upravený v roku 1754. Jeho priestory sú zaklenuté krížovými klenbami. Nachádzajú sa tu farebné okná z 19. storočia a taktiež aj novšie od Vincenta Hložníka zo 40-tych rokov. Oproti sakristiu na poschodí je pánske oratórium. Kostol je obkľúčený murovanou ohradou a barokovou vstupnou bránou. Dubnický kostol sv. Jakuba je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.

poslať na email | vytlačiť


Zlatý Erb Najlepšia elektronická služba samospráv 2010
Zlatý Erb Najlepšia www stránka mesta v SR 2006

copyright © 2001 - 2016, Mesto Dubnica nad Váhom
Webdesign a redakčný systém © Ľuboš Magát
Autorské práva | Redakčný systém | Ochrana osobných údajov | Vyhlásenie o prístupnosti
Samosprávne činnosti mesta
ISO 9001:2008
Verzia pre iphone
iphone.dubnica.sk